Čo je liberalizmus, kto je liberál | výhody a nevýhody

Liberalizmus je politická a morálna filozofia založená na slobode a dobrovoľnosti.

Liberáli sa hlásia k širokému spektru názorov v závislosti od ich chápania týchto zásad (pravicový a ľavicový), ale vo všeobecnosti podporujú obmedzené vlády, individuálne práva (vrátane občianskych a ľudských práv), kapitalizmus (voľné trhy), demokraciu, sekularizmus, rodovú rovnosť, rasovú rovnosť, internacionalizmus, slobodu prejavu, slobodu tlače a slobodu náboženského vyznania.

Politické spektrum je rozdelené na pravicu a ľavicu. Zároveň na autoritársky a liberálny smer.

Je to spektrum, a len smery ako anarchokapitalizmus alebo anarchokomunizmus sú na samej hrane spektra. (anarchokapitalisti tzv. voluntaristi sa často vyjadrujú, že nepatria na klasické politické spektrum, ani vpravo ani vľavo, viz. Čo je anarchokapitalizmus)

Hlavné štyri smery politického spektrá sú:

1. Autoritárska ľavica – socializmus / štátny komunizmus
2. Autoritárska pravica – fašizmus / náboženská totalita / konzervatizmus
3. Liberálna ľavica – progresivizmus / sociálny liberalizmus / antifa / zelení
4. Liberálna pravica – klasický liberalizmus / libertarianizmus

Hlavné rozdiely medzi ľavicovým a pravicovým liberalizmom sú:

Ľavicový liberalizmus – bojuje za práva LGBTI, sociálnu rovnosť, moderný feminizmus, zvýšenie daní bohatým, ekológiu, práva menšín, reguláciu podnikania, sociálnu podporu, reguláciu slobody prejavu a iné.

Pravicový liberalizmus – bojuje za práva jednotlivca, ekonomickú slobodu, zníženie regulácií, voľný trh, zníženie daní, zmenšovanie sily štátu, slobodu slova, slobodu myslenia, slobodu vzdelania, de-monopolizáciu štátu, slobodné podnikanie a iné.

Vo výsledku sa dá povedať, že pravicoví liberáli majú na veľa vecí úplne opačný názor, ako majú ľavicoví liberáli. Preto v tomto článku ďalej budem popisovať liberalizmus všeobecne. Ľavicový a pravicový sú úplne odlišné smery.

Rozdelenie liberalizmu na konkrétnejšie smery

Liberáli môžu byť aj ľavicoví aj pravicoví. Ľavicoví všeobecne zastávajú viac štátu, vyššie sociálne výhody. Pravicoví by si želali štátu menej, väčšiu individuálnu slobodu, nižšie dane a zlepšenie podnikateľského prostredia.

Pre hovorové rozlíšenie sa teda môže využívať Liberál pre ľavicového liberála a Libertarián pre pravicového liberála. Nie je to však rozšírené, preto vôbec nie je liberál ako liberál.

Na začiatku bol klasický liberál, ktorého by sme dnes nazvali libertarián a názov „liberál“ si neskôr prevzali (podľa niektorých ukradli) najmä ľavicové zoskupenia, napr. neo-marxisti, progresivisti, socialisti, zelení a pod.

*Podľa najmúdrejších mozgov nášho národa je liberalizmus synonymom pre psychopatov, úchylakov, pedofilov, kanibalov, džendžerov, feťákov a LGBTI.*

Liberalizmus sa výrazne presadil vo veku osvietenstva, keď bol populárny medzi západnými filozofmi a ekonómami. Liberalizmus sa snažil nahradiť normy dedičného privilégia, štátneho náboženstva, absolútnej monarchie, božského práva kráľov a tradičného konzervativizmu reprezentatívnou demokraciou a vládou zákona. Liberáli tiež ukončili merkantilistickú politiku, kráľovské monopoly a ďalšie prekážky obchodu, namiesto toho podporovali voľný obchod a voľné trhy. Filozof John John Locke sa často pripisuje založeniu liberalizmu ako osobitnej tradície založenej na spoločenskej zmluve, ktorá tvrdí, že každý človek má prirodzené právo na život, slobodu a majetok a vlády nesmú tieto práva porušovať.

*Cieľom všeobecného liberalizmu je sloboda. Možnosť žiť, cestovať, podnikať, mať svoje hobby, v rámci zákonov a práv ostatných si užívať život, venovať sa tomu, čomu sa človek sám venovať chce.*

„Extrémna pravica aj ľavica politického sporu sú vždy nesprávne.“
-Dwight D. Eisenhower

Bavíme sa o tom, že ak je niekto liberál, nemusí to automaticky znamenať extrémistický liberalizmus alebo ako vzdelanci vravia, liberálny fašizmus. Liberáli sa rozdelujú na veľa rôznych skupín, to však neznamená, že sú všetci liberáli rovnakí. Snáď sa aspoň na tom zhodneme, že extrémne a prehrotené hocičo je zvyčajne viac na škodu, než na úžitok. A taktiež nebudeme každému kresťanovi nadávať, že je extrémista, čo sa hlava nehlava snaží zaviesť celosvetovú kresťanskú totalitu.

Ba naopak, aj ja ako libertarián súhlasím a myslím si, že v určitých veciach sa dokážem viac osobne stotožniť s konzervatívnym pohľadom na vec. Čo je však pre mňa dôležité je NENÚTIŤ MOJE OSOBNÉ NÁZORY komukoľvek inému.

Celkovo je to subjektívne, či už definície alebo konkrétny prístup. Politika a politické smery sú veľmi komplexná téma. Dá sa povedať, že patrí medzi najkomplexnejšie obory na svete.

Nevýhody liberalizmu:

Prezývky, primárne urážky (napr. libtardi, snowflakes, socialisti, komunisti, fašisti, úchylaci, pedofili, feťáci, kanibali, psychopati, slniečka, antifa, homoši atď.).
Časté ciele úspešných propagačných kampaní odlišných filozofií.
Často nepochopení, obviňovaní z až extrémistických prejavov.
Nenávidený zákonmi.
Sloboda, čo sa niekomu nepáči.

Výhody liberalizmu:

Stále sa vzdelávať, učiť sa niečo nové, zažívať pokrok, sebarozvoj.
Zaujímať sa o názory a perspektívy ostatných.
S otvorenou mysľou a otvorenosťou uznať svoju chybu a zmeniť názor.
Záujem o fakty, údaje, analýzy, štúdie.
Záujem o pomoc iným.
Obrovský sklad nápadov.
Menší stres, pretože mi nevyskočí tlak na 260 keď vidím homosexuálov, alebo keď sa vláda rozhodne znížiť dane podnikateľom.

*Disclaimer: neplatí pre všetkých liberálov a všetky liberálne smery.

Určite sa zhodneme na tom, že extrémny liberalizmus nie je to pravé orechové. Treba nájsť balans. Ako libertarián uznávam určité tradície, taktiež preferujem to, že každý má právo dobrovoľne uznávať/neuznávať tradície. Pokiaľ dodržiavame zákony (najmä NAP – článok čo je NAP) a našimi právami nenarúšame práva iných, ja som spokojný.

Zhrnutie – čo je to liberalizmus a kto je liberál?

Liberalizmus obsahuje široké spektrum presvedčení a hodnôt, ktoré si môžu byť úplne protikladné.

Liberalizmus bol dôsledkom zhrútenia feudalizmus (lénny systém, šľachtické rodiny, nevoľníctvo, poddaní), kedy sa rozširoval trh a kapitalizmus.

Začiatkom 19. storočia sa začal prejavovať klasický liberalizmus, ktorý vyznával voľnotržný laissez-faire kapitalizmus. Odsudzoval všetky formy vládnych zásahov do ekonomiky, ako sú regulácie, dane, clá, obmedzenia pre podnikateľov a iné.

Počas 20. storočia sa začala rozširovať aj forma sociálneho liberalizmu, ktorý upieral pozornosť na reformu sociálnych vecí a ekonomické intervencie – vládne zásahy do ekonomiky.

Liberalizmus je zhromaždenie myšlienok a elementov:

• individualizmus – základom je jednotlivec a je nadradený voči sociálnej skupine alebo kolektívu
• sloboda – individuálna
• racionalizmus – rovnosť príležitostí, NIE rovnosť sociálna alebo rovnosť výsledkov
• tolerancia – obmedzená vláda, listina slobôd
• dobrovoľnosť – neobmedzovať násilím individuálnu slobodu, slobodu nesúhlasiť alebo nezúčastniť sa

2 najväčšie názorové skupiny a prúdy liberalizmu – často majú úplne opačné názory a myšlienky:

1. Klasický liberalizmus:

Základom je individualizmus. Každý človek má svoje preferencie – majetkové, emocionálne, spoločenské a všetko v živote zameriava na najefektívnejšie zníženie nespokojnosti – riešenie vlastných problémov a potrieb. Človek je vlastníkom svojho tela. Za podklad tohto pohľadu na spoločnosť sú negatívne slobody. Vo finále to znamená aj odbor/nesympatiu k štátu a všetkým formám štátnych zásahov – do osobnej slobody či voľného trhu.

Štát by mal zabezpečovať len základné veci ako poriadok, bezpečnosť a vymáhanie zmlúv. Štát je však „zlý“ kvôli vnucovaniu kolektívnej vôle jednotlivcom. Ideálom je minimálny štát. To je všetko podložené dôverou v mechanizmy voľného trhu, ako aj v to, že ekonomika funguje pre spoločnosť jednotlivcov najlepšie, ak do nej vláda nezasahuje. Kapitalizmus, voľný trh (nie vládou narušený trh (dane, regulácie, clá, obmedzenia, zákazy, príkazy, dotácie)) sa považuje za záruku prosperity a stabilnej slobody jednotlivca.

Uznávanie rakúskej ekonomickej školy.

2. Moderný / sociálny liberalizmus

Otvorenejší postoj k štátnym zásahom do ekonomiky či slobody jednotlivca. Dôvodom je, že priemyselný kapitalizmus priniesol nové formy nespravodlivosti a veľkú časť obyvateľstva ponechal „napospas“ trhu.

Prináša nový „pozitívny“ pohľad na slobodu; Sloboda je spojená s osobným rozvojom jednotlivca a jeho možnosťou dosiahnuť proces sebarealizácie.

Moderní liberáli upustili od voľnotržného laissez-faire kapitalizmu (podľa rakúskej ekonomickej školy) a prebrali si keynesianizmus – nie čistý a efektívny voľný trh.

Dôvodom pre ich podporu kolektívneho zabezpečenia a vládnych intervencií je, aby sa starali o „nešťastnú“ situáciu slabých a zraniteľných osôb. Ich cieľom je pomáhať skupinám a jednotlivcom do stavu, kedy sú schopní prevziať zodpovednosť za svoje vlastné pomery a dôsledky svojich rozhodnutí.

Nie len práva ale aj povinnosti

Najčastejšie sa rozprávame len o právach. Nemali by sme ale zabúdať na naše povinnosti, či už je to dodržiavanie zákonov a NAPu (čo je NAP), rešpekt starších a najmä skúsenejších, pravidelné chodenie do školy alebo práce, a dobré správanie k životnému prostrediu. Je totiž dokázané, že človek bez povinností má obrovskú náchylnosť na depresiu a existenčnú krízu. To si pre seba a svojich blízkych neželá nik.

Dúfam teda, že ste sa dozvedeli niečo nové o liberalizme. Hnevá ma, že antiliberálne osobnosti hádžu všetkých liberálov (a samozrejme libertariánov) do jedného vreca, pričom „extrémni liberáli“ sú menšinová skupina. Väčšina ľudí a aj liberálov odsudzuje zneužívanie detí, odmieta kvóty prijímania migrantov a presadzuje sociálne opatrenia ako napr. dôchodky alebo výhody pre mladé rodiny. Nanešťastie to často politici opačného spektra prekrúcajú a prezentujú práve názory menšinovej časti liberálov. Čo môžeme tiež radiť medzi nevýhody liberalizmu.

Poznámka: Dávajte si pozor na populizmus. Politici vám sľubia a hovoria to, čo chcete počuť. Najväčšou motiváciou politika je, aby sa zapáčil čo najviac ľuďom a dostal hlasy a podoru vo voľbách. Výsledky jeho práce a záujem naozaj efektívne riešiť problémy sú druhoradé. Dokonca, dobré riešenia môžu spôsobiť, že politik stratí podporu, takže politik často naschvál NEUROBÍ dobré rozhodnutie, ktoré by pomohlo spoločnosti, ale naschvál UROBÍ zlé rozhodnutie, ktoré mu zvýši politické preferencie a počet hlasov vo voľbách.

S nekonečným rešpektom a neumierajúcou vďačnosťou, tisíckrát ďakujem za prečítanie.

strýko

Politika spôsobuje mnohé príznaky stresu. Zbav sa ich vďaka môjmu ďalšiemu článku. Ak ti politika znižuje sústredenie, pozri môj článok na tému prírodné tabletky na sústredenie.

Článok aktualizovaný 22.5.2021 (gramatické úpravy, napravenie chýb v asociácii a logickej argumentácii, a spojeniami s definíciami.)