Populizmus je typ politickej filozofie, ktorá zahŕňa rôzne politické postoje, predovšetkým zdôrazňujúce koncept „ľudu“. Túto skupinu často stavia proti spoločenskej elite. Tento pojem sa objavil v 19. storočí a odvtedy sa používa na označenie mnohých politikov, strán a hnutí. Je to jedno z častých používaných politických a filozofických pomenovaní, ktoré si politické strany sami nikdy neprivlastňujú.
V oblasti politológie a iných spoločenských vied sa využíva množstvo definícií populizmu. Niektorí akademici dokonca navrhujú, aby sa od tohto termínu úplne upustilo. Na najzákladnejšej úrovni však populizmus predstavuje presvedčenie, že vládna politika by sa mala riadiť vôľou obyčajných ľudí, a nie nejakej elitnej skupiny.
Čo je populizmus v skratke
Populizmus je ako ten priateľ, ktorý trvá na tom, aby „to bolo reálne“, a často s citom pre dramatickosť. Tu je stručná informácia:
- My vs. oni: Populizmus sa vyžíva v tom, že sa v piesku vytvára hranica medzi „obyčajnými ľuďmi“ a „elitou“ alebo „establišmentom“, ktorí sú často vykresľovaní ako ľudia, ktorí nemajú kontakt s potrebami obyčajných ľudí.
- Jednoduché riešenia: Je to niečo podobné, ako keď navrhujete lepiacu pásku na opravu zatekajúcej strechy.
- Emocionálny apel: Populizmus vie ťahať za srdce, často vyvoláva silné pocity, aby zmobilizoval dav.
- Antiestablišmentové vibrácie: Nesie v sebe trochu rebelantskej nálady, spochybňuje tradičnú politiku a inštitúcie, akoby kričal: „Nie ste mojím šéfom!“
- Pružná identita: Populizmus sa môže pohybovať vľavo alebo vpravo na politickom spektre, je ako chameleón, ktorý sa prispôsobuje miestnym náladám a vyfarbuje sa ako hlas „skutočného“ ľudu.
V podstate je populizmus charizmatickou divokou kartou politického sveta, ktorá sľubuje, že otriasie vecami a vráti moc ľuďom, pričom si zachováva vysokú dramatickosť a odvážne riešenia.
Knihy o populizme a nebezpečenstve populizmu a populistických (často socialistických) politických rozhodnutí
„Čo je populizmus?“ – Jan-Werner Müller – Müller sa zaoberá teóriou populizmu. Skúma, čo spája rôzne populistické hnutia, a diskutuje o potenciálnych nebezpečenstvách, ktoré predstavujú pre demokratické systémy.
„The Road to Serfdom / Cesta do nevoľníctva“ – Friedrich A. Hayek – V tomto diele Hayek varuje pred nebezpečenstvom centrálneho plánovania a kolektivizmu, ktoré považuje za cestu k totalitarizmu. Kniha nie je priamou kritikou populizmu ako takého, varuje pred pôvabom niektorých populistických hospodárskych politík. Takých, ktoré presadzujú väčšiu kontrolu alebo zásahy vlády. Hayek tvrdí, že takéto politiky, aj keď sú dobre mienené, môžu viesť k nezamýšľaným dôsledkom a k oslabeniu individuálnych slobôd.
Populizmus v demokracii
Demokracia je zrejme filozofia, ktorá sa najviac podobá čistému populizmu. Napriek tomu sa populizmus začal označovať ako odpor, často radikálny odpor voči malej skupine mocných jednotlivcov v každom štáte, ktorí majú väčšinu jeho hospodárskej alebo politickej moci.
Populistická rétorika vo všeobecnosti vykresľuje vládnucu elitu ako utláčajúcu masy, porušujúcu ich práva a nerešpektujúcu ich hlas. Je teda zrejmé, že populizmus zásadne vystupuje proti aristokracii, plutokracii a elitárstvu.
Existuje niekoľko prevládajúcich typov populizmu, ako napríklad agrárny populizmus, populistická demokracia, reakčný populizmus a populistický socializmus.
Agrárny či poľnohospodársky populizmus
Agrárny populizmus sa týka populistických hnutí, na čele ktorých stoja poľnohospodári a ich spojenci, často vrátane odborov. Príkladom môže byť populistická strana v Amerike v 90. rokoch 19. storočia, ktorá sa bránila zákonom a politikám vnímaným ako vykorisťovanie práce farmárov a iných pracovníkov v prospech tých, ktorí sú pri moci.
Populistická demokracia sa snaží aktívnejšie zapojiť väčšie percento obyvateľstva do demokratického procesu prostredníctvom takých prostriedkov, ako sú verejné referendá a registrácia voličov.
Reakčný populizmus
Reakčný populizmus je verzia populizmu, pre ktorú sú typické extrémne pravicové nálady a je prakticky totožná s radikálnou pravicou. Je úzko spojený s protiimigračnou politikou a silným nacionalizmom.
Súvisiaci článok: Čo je nacionalizmus
Populistický socializmus
Napokon, populistický socializmus sa týka ľavicového populizmu spojeného s odporom voči kapitalizmu a podporou komunizmu alebo socializmu. Tento pojem sa však používa predovšetkým v súvislosti so socialistickými povstaniami a revolúciami, ktoré sa odohrali v Južnej Amerike.
Populizmus v praxi
Populizmus sa často objavuje vtedy, keď značná časť obyvateľstva verí, že moc má v rukách vzdialená a nereagujúca elita, zatiaľ čo potreby a túžby „obyčajných ľudí“ sú ignorované. V tomto populistickom príbehu je „obyčajný človek“ postavený proti etablovanej elite, pričom populistickí lídri tvrdia, že vyjadrujú obavy ignorovanej väčšiny. Môžu sľubovať zvrátenie existujúceho poriadku, obhajovať politiky, o ktorých tvrdia, že vrátia moc ľuďom, a často využívajú emocionálne apely a jednoduché riešenia zložitých problémov. Takéto hnutia môžu získať na sile v časoch hospodárskych rozdielov, kultúrnych zmien alebo vnímaného ohrozenia národnej identity, pričom populistickí lídri sa prezentujú ako riešenie týchto problémov.
Príklad populizmu
Dámy a páni, elity v našom hlavnom meste už príliš dlho ignorujú potreby bežných občanov, ako ste vy a ja. Zatiaľ čo oni sedia vo svojich luxusných kanceláriách a profitujú zo systému, ktorý nastavili vo svoj prospech, my sa namáhame, len aby sme videli, ako sa naše sny rozplývajú a naše ťažko zarobené peniaze sa míňajú. Je čas získať späť náš národ, vrátiť moc jej právoplatným vlastníkom: ľuďom. Spoločne zbúrame nenažraných kapitalistov, spochybníme ich systém a zabezpečíme svetlejšiu a spravodlivejšiu budúcnosť pre každého občana, nielen pre pár elít. Postavte sa za mňa a vezmime si späť našu krajinu!
