V širšom zmysle je libertarianizmus politická filozofia, ktorá obhajuje slobodu jednotlivca ako prirodzený zákon a základnú hodnotu v sociálnych vzťahoch, ekonomických transakciách a politických systémoch. Libertariáni presadzujú zásadu neagresivity, podľa ktorej nikto nemá právo použiť fyzickú silu proti jednotlivcovi, jeho slobode alebo majetku.
Libertariánstvo ako politická filozofia považuje slobodu jednotlivca za najvyššiu politickú hodnotu. Libertarianizmus možno považovať za formu liberalizmu. Liberalizmus je politická filozofie spájanej s anglickými filozofmi Johnom Lockom a Johnom Stuartom Millom. Tiež aj škótskym ekonómom Adamom Smithom a americkým štátnikom Thomasom Jeffersonom.
Liberalizmus sa snaží definovať a zdôvodniť legitímne právomoci vlády v zmysle určitých prirodzených alebo Bohom daných práv jednotlivca. Tieto práva zahŕňajú právo na život, slobodu, súkromný majetok, slobodu prejavu a združovania, slobodu náboženského vyznania, vládu na základe súhlasu, rovnosť pred zákonom a morálnu autonómiu, čo je možnosť sledovať vlastnú predstavu o šťastí alebo dobrom živote.
Podľa liberálov je cieľom vlády chrániť tieto a ďalšie práva jednotlivca. Vo všeobecnosti liberáli tvrdia, že vládna moc by mala byť obmedzená na to, čo je nevyhnutné na splnenie tejto úlohy.
Libertariáni ako klasickí liberáli kladú veľký dôraz na právo jednotlivca na slobodu. Tvrdia, že rozsah a právomoci vlády by mali byť obmedzené tak, aby každému jednotlivcovi umožnili toľko slobody konania, koľko je v súlade s rovnakou slobodou pre všetkých ostatných. Preto sa domnievajú, že jednotlivci by mali mať slobodu konať a nakladať so svojím majetkom podľa vlastného uváženia. A to pokiaľ ich konanie neporušuje rovnakú slobodu ostatných.
Súvisiac článok Čo je liberalizmus, kto je liberál, rozdiely medzi liberalizmom a libertarianizmom
