Čo je NAP – princíp neagresie – Non Aggresion Principle NAP

Princíp neagresie – alebo NAP – je pojem, ktorý sa často vyskytuje v súvislosti s anarchokapitalizmom (voluntarizmus, radikálny decentralizmus, koncept „ži a nechaj žiť“ posunutý do dôsledku); mnohým ľuďom (vrátane niektorých anarchokapitalistov) však nie je úplne jasné, čo to je NAP a ako súvisí s anarchokapitalizmom, pričom mnohí (najmä etatisti – zastáncovia štátu) mu pripisujú a očakávajú od neho vlastnosti, ktoré nemá. V tomto článku by chcel Urza objasniť, čo je NAP, ale tiež aj to čo NAP nie je.

DISCLAIMER

Článok je takmer celý kópia a preklad českého článku od autora Urzu. Viac info na konci článku.

Čo je NAP

Študenti českého Matfyzu pochopia a ostatní odpustia, ak začneme suchou definíciou; táto je prebratá z Urzovej knihy s názvom Anarchokapitalizmus, ako ju po dlhých hodinách sformuloval. Určite nie je jediná možná, ale na tom až tak nezáleží; drvivá väčšina anarchokapitalistov používa, ak nie priamo túto, tak nejakú veľmi podobnú. Tu je:

1. Vlastníctvo je vzťah, ktorý priraďuje fyzické objekty ľuďom (osoba môže byť vlastníkom objektu). Nikto nesmie robiť nič s predmetom, ktorý má vlastníka, bez jeho súhlasu, okrem prípadov, keď je to potrebné na nápravu situácie, v ktorej vlastník sám narušil cudzie vlastníctvo alebo porušil zmluvu.
2. Vlastníctvo sa môže voľne previesť a vymeniť, ak s tým obe strany transakcie súhlasia (bez násilného donútenia); transakcie sa môžu uskutočniť prostredníctvom zmlúv.
3. Každý človek vlastní sám seba, kým toto vlastníctvo neprevedie na niekoho iného (niektorí libertariáni tvrdia, že vlastníctvo seba samého je neprevoditeľné; iní – vrátane Urzu – sú presvedčení, že človek môže so sebou slobodne nakladať podľa vlastného uváženia).
4. Niečo, čo momentálne nikto nevlastní, môže niekto začať vlastniť tým, že to bude využívať (zmiešať to so svojou prácou, tzv. homesteading, pozri dielo Johna Locka). Homesteading sa zaoberá otázkou prvotného privlastnenia; keď niečo nepatrí nikomu (napr. novoobjavená pôda atď.), môže to ktokoľvek získať tým, že to bude používať ako prvý.

V podstate to znamená, že ľudia by sa nemali navzájom okrádať, napádať (môžu sa brániť) a zabíjať (vražda je porušením vlastníckych práv obete na jej telo). Takže princíp neagresie je vlastne rešpektovanie vlastníckych práv. A slávny libertarián Clint Eastwood to veľmi výstižne zhrnul do jedinej vety: „Všetci nechajú všetkých ostatných na pokoj.“

Niektorí tvrdia, že NAP princíp neagresie je prirodzeným právom, iní ho považujú za právo dané Bohom alebo prírodou; existuje mnoho spôsobov, ako k nemu dospieť. Urza považuje NAP za axiómu, akési morálne minimum; prečo si ho vybral práve takto, je na dlhšiu diskusiu, ktorá presahuje rozsah a priestor tohto článku. Ak niekto nesúhlasí zrovna s NAPom, samozrejme, že je to pochopiteľné a je to téma na diskusiu; rozhodne Urza netvrdí, že je to jediná možná objektívne správna cesta.

Najťažšie je však odpovedať na zdanlivo triviálnu otázku: Aká je súvislosť medzi NAP a anarchokapitalizmom? NAP súvisí s anarchokapitalizmom na dvoch úplne odlišných úrovniach, čo je mätúce; aj anarchokapitalisti zvyčajne dospejú k úplnému pochopeniu až po dlhom štúdiu:

1. Anarchokapitalizmus je na teoretickej úrovni logickým dôsledkom NAPu. Štáty sú v rozpore s NAPom (iniciujú násilie a deformujú vlastníctvo, prinajmenšom vyberaním daní) a rovnako aj rôzne kolektivistické bezštátne utópie, pretože zvyčajne odmietajú koncept súkromného vlastníctva; spoločenský poriadok, ktorý rešpektuje NAP, bude vždy anarchokapitalizmom (čo neznamená, že NAP bude v anarchokapitalizme vždy bezpodmienečne rešpektovaný, ale o tom viac nižšie).
2. Skutočné historické decentralizované (polycentrické) právne systémy sa zvyčajne približovali k NAPu; nie že by priamo nasledovali NAP, ale boli mu nápadne podobné (zvyčajne s určitými úpravami). Čistý NAP bez úprav pravdepodobne nikdy nepredstavoval skutočný právny systém.

Je dôležité si uvedomiť, že body 1. a 2. zo seba nevyplývajú, aj keď sa to tak na prvý pohľad môže zdať! Bod 2. je skôr empirickým potvrdením anarchokapitalistických právnych teórií, niečo ako „skúška prebehla, dospeli sme k rovnakému výsledku“. Na prvý pohľad sa to nemusí zdať až také objavné, ale stačí sa pozrieť na iné myšlienkové prúdy. Vezmime si napríklad komunizmus, ktorý je založený na určitých princípoch a mal by viesť k určitým výsledkom, ale keď tieto princípy uplatňujeme, reálna spoločnosť sa vyvíja úplne iným smerom. Podobne je to s demokraciou, ktorá vo svojej podstate vedie k socializmu (ale to nie je pre tento článok podstatné). Zbližovanie rôznych (vzájomne sa neovplyvňujúcich) polycentrických právnych systémov s NAP ukazuje, že premisy anarchokapitalizmu pravdepodobne nie sú v rozpore so zamýšľanými dôsledkami anarchokapitalizmu, čo je cenné zistenie, ale nie príliš prekvapujúce vzhľadom na to, že anarchokapitalizmus (na rozdiel napríklad od spomínanej demokracie alebo komunizmu) zohľadňuje reálne vlastnosti ľudí, keďže jedným z jeho základných pilierov je rakúska ekonomická škola.

V tomto prípade je nesmierne ťažké dotiahnuť uvedené tézy do dôsledkov a nezamieňať si súvislosti medzi jednotlivými zisteniami. Po desiatich rokoch usilovného štúdia, ktorému Urza venuje prakticky všetok svoj voľný čas, dostal sa do bodu, v ktorom sa nachádza teraz; musí však priznať, že na rozdiel od iných tém, o ktorých píše alebo prednáša a pri ktorých má pocit, že má argumenty jasne zoradené do nejakého logického celku, takže vidí dôsledky, tu nemá ani zďaleka taký prehľad a pravdepodobne je to téma, ktorá v ňom bude dozrievať ešte niekoľko rokov. Píše to preto, aby čitateľa upozornil na riziko unáhlených záverov, pri ktorých mu môžu uniknúť rôzne nuansy, ktoré však môžu byť pre úplné pochopenie veľmi dôležité.

Čo nie je NAP

Pozrime sa na to, čo NAP rozhodne nie je, hoci si to niektorí predstavujú.

NAP nie je „zákon“, ktorý by všetci v anarchokapitalistickej spoločnosti z nejakého dôvodu „zázračne“ dodržiavali. Hoci NAP úzko súvisí s anarchokapitalizmom, určite nie je niečím, čo by sa v bezštátnej spoločnosti automaticky vynucovalo. Naopak, nikto ho nebude slepo dodržiavať, tak ako to dnes robia pri mnohých zákonoch. Naopak, možno predpokladať, že súdy na voľnom trhu budú pravdepodobne rozhodovať s veľkým rešpektom k vlastníckym právam, ale nie presne podľa NAPu. Napríklad týranie zvierat je „krásnym“ vzorom niečoho, čo síce nie je v rozpore s NAPom (ak niekto vlastní zviera, nikto by mu podľa NAP nemal brániť v zaobchádzaní s ním), ale súdy na na voľnom trhu budú s najväčšou pravdepodobnosťou rozhodovať v neprospech týrajúceho, takže ak niekto zabráni týraniu zvieraťa a zároveň poruší vlastnícke práva týrajúceho, súd pravdepodobne rozhodne v prospech týrajúceho. Prečo? Jednoducho preto, že jeho zákazníci to tak budú považovať za spravodlivé a správne.

NAP nie je hranica medzi dobrom a zlom (dokonca ani teoreticky); je to len nástroj na rozlíšenie, či je adekvátne použiť fyzické násilie na obranu proti niečomu, čo sa mi nepáči. Inými slovami, existuje veľa zlých vecí, ktoré nie sú v rozpore s NAPom. Napríklad podvádzanie partnera, zrada priateľa (ak nejde o porušenie zmluvy alebo krádež), ohováranie alebo kyberšikanovanie (ak neporušuje podmienky serverov, na ktorých sa odohráva) nie je porušením NAPu, hoci všetci (vrátane anarchokapitalistov) by asi súhlasili, že ide o zlé veci. Ale snáď žiadny anarchokapitalista netvrdí, že to, čo nie je v rozpore s NAPom, je správne; tento výklad používajú len etatisti (či už z nepochopenia, alebo z túžby zosmiešňovať).

Hoci je NAP konzistentný a neodporuje sám sebe, nie je to pravidlo, ktoré by sa dalo algoritmicky aplikovať na všetky situácie v živote ľudí a získať jednoznačnú odpoveď. Prečo? Jednoducho preto, že svet je na to príliš zložitý. Hoci to mnohí etatisti niekedy považujú za dôkaz nedostatočnosti NAPu, právny systém alebo kódex ktoréhokoľvek štátu na tom nie je o nič lepšie; jednoducho preto, že to nedokáže (a hoci je zrozumiteľnosť NAPu pravdepodobne porovnateľná alebo lepšia, má obrovskú výhodu oproti legislatíve všetkého druhu v jeho mimoriadnej jednoduchosti). Pravdepodobne sa žiadny zmysluplný súbor pravidiel nedá algoritmicky aplikovať na všetky situácie bez toho, aby sa vytvorili extrémne okrajové prípady, pre ktoré potrebujeme arbitra – rozhodcu (či už štátnych sudcov alebo súkromných rozhodcov na voľnom trhu).

NAP nie je náboženstvo. Hoci okrajové situácie uvedené v predchádzajúcom odseku anarchokapitalisti radi riešia v dlhých diskusiách, ktoré ostatní považujú za absurdné, nezmyselné, zbytočné, alebo dokonca považujú NAP za akési ancap náboženstvo, zvyčajne ide o cvičenie logického myslenia a argumentácie spojené so skúmaním niečoho, čo považujeme za dôležité. Práve v takýchto diskusiách možno niekedy zistiť, že v určitých extrémnych situáciách by viacerí anarchokapitalisti porušili NAP (raz sa jeden poslucháč na Urzovej prednáške spýtal, či by ukradol lieky pre Terezku (manželku), keby zomierala; odpovedal, že áno, ale to neznamená, že by mal na to právo alebo že by to považoval za legitímne, ale jednoducho, že by to urobil aj s vedomím, že tým niekomu škodí).

Stopercentné dodržiavanie NAPu nie je podmienkou anarchokapitalizmu. Etatisti niekedy predpokladajú, že anarchokapitalisti predpokladajú, že všetci ľudia budú „len tak“ rešpektovať NAP (pravdepodobne preto, že sú slušní), ale to jednoducho nie je pravda. Všetci vieme, že NAP sa nikdy nebude úplne dodržiavať, vždy sa bude kradnúť a, žiaľ, aj zabíjať, ale to neznamená, že anarchokapitalizmus nemôže existovať. Hoci anarchokapitalizmus vychádza z NAPu (a dokonalé dodržiavanie NAPu by viedlo k anarchokapitalizmu), neznamená to, že pre existenciu anarchokapitalizmu je naopak potrebné absolútne dodržiavanie NAPu všetkými (rovnako ako nedodržiavanie zákona niektorými jednotlivcami neznamená rozpad legislatívy a štátu).

NAP nemá jednotný výklad, hoci anarchokapitalisti sú v porovnaní so zvyškom populácie štatisticky veľmi dôslední a logickí, takže ich výklady sú obdivuhodne blízke (ale nie totožné). Svoju definíciu som napísal vyššie, avšak určite sa stretnete s anarchokapitalistami s inými definíciami NAPu, ktoré sa budú od tej mojej mierne líšiť. To nie je nič proti ničomu; netvrdí, že to „pochopili zle“, len vychádzame z podobných predpokladov, len nie úplne rovnakých, takže sa v mnohých veciach zhodneme, ale v niektorých nie, čo nie je zlé; medzi anarchokapitalistami je aj tak viac zhody ako medzi anarchistami iných smerov alebo etatistami (dokonca aj v rámci rovnakých názorových prúdov).

Zmeny v definícii

To, že sa NAP nevzťahuje na niečo, čo sa nám páči, neznamená, že ho musíme nevyhnutne rozšíriť alebo hneď povedať, že je to zlý NAP. To, že sa na niečo nevzťahuje NAP, neznamená, že je to správne alebo „schválené“ (aj tak to nie je možné schváliť kým alebo čím); ľudia majú často pocit (pravdepodobne kvôli zákonu), že súbor pravidiel, ktorý nepokrýva všetko, čo chcú, je automaticky zlý. Typickým príkladom je, že mnohí ľudia bez hlbšej analýzy začnú vyhlasovať napríklad: „Musíme rozšíriť NAP na zvieratá, nemal by sa vzťahovať len na ľudí.“ (Niektorí dokonca žiadajú rozšíriť ho aj na rastliny.) Ak si nevšimneme, že takéto rozšírenie by v praxi v prípadnom anarchokapitalizme nič nezmenilo (súkromné súdy budú aj tak rozhodovať podľa svojich zákazníkov, nie podľa NAPu), zrazu by sme napríklad zo všetkých mäsožravých zvierat urobili agresorov konajúcich v rozpore s NAPom (a ich úplná genocída by tiež bola v súlade s NAPom).

V podobných otázkach je potrebné logicky premýšľať o dôsledkoch akejkoľvek zmeny, a nie emotívne žiadať to, čo je príjemné. Len pre informáciu: Urza a ďalší vytvárali uvedenú definíciu NAP mnoho mesiacov; nie že by bol nemenný, plánuje sa čoskoro pracovať na jeho malej úprave kvôli vlastníctvu kryptomien, ale každá malá zmena je proces na dlhé hodiny premýšľania, pretože vedie k mnohým nezamýšľaným dôsledkom (píše to preto, lebo veľa ľudí sa neustále snaží upravovať definíciu a posielajú Urzovi jej „vylepšené“ verzie bez toho, aby do toho investovali čas, takže potom zvyčajne úplne rozbijú koncept).

K čomu je teda NAP dobrý?

NAP je teoretický koncept, ktorý umožňuje priblížiť rozhodovanie súdov v polycentrickom právnom systéme; je to nástroj, ktorý nám môže pomôcť odhadnúť, ako by súkromní rozhodcovia (arbitrážne súdy) na voľnom trhu rozhodovali jednotlivé spory, hoci voľný trh je nepredvídateľný (resp. je možné sa o to pokúsiť a niekedy sa to podarí, ale treba pripustiť určitú mieru chyby; To je okrem iného dôvod, prečo centrálne plánovanie nefunguje), takže si musíme neustále uvedomovať, že skutočné rozhodnutia decentralizovaných súdov nemusia byť (a pravdepodobne ani nebudú) vždy v súlade s NAPom, ale budú sa mu približovať. Tento nástroj je okrem iného dobrým (a ťažko nahraditeľným) základom, ktorý anarchokapitalisti využívajú pri navrhovaní spôsobov, ako by trh mohol poskytovať rôzne služby, ktoré v súčasnosti poskytuje štát.

Prostredníctvom NAPu je možné „otestovať“ anarchokapitalizmus v zmysle jeho konzistentnosti, pretože NAP je konzistentný a anarchokapitalizmus možno teoreticky modelovať ako spoločnosť založenú na NAPe (samozrejme, tento model nebude úplne verný realite vzhľadom na to, čo bolo vyššie). NAP možno použiť ako základný rámec pre „vymedzenie neregulovaného prostredia“ voľného trhu s určitými bariérami, za ktoré nie je potrebné ísť pri každej úvahe o fungovaní spoločnosti voľného trhu (pretože je to jednoducho príliš zložité a časovo náročné); všetky závery je potom potrebné dokazovať „za predpokladu, že NAP platí väčšinu času“ (samozrejme, s výhradou, že zločinci ho budú stále porušovať a súdy nebudú vždy rozhodovať v súlade s ním, takže to nebude stopercentné), zatiaľ čo v ostatných úvahách sa môžeme zaoberať len tým, prečo bude tento predpoklad splnený v bezštátnej spoločnosti (a aj keby nebol splnený v úplne bezštátnej spoločnosti, naše závery potom možno aplikovať aspoň na centralizované právo, v ktorom by boli vlastnícke práva chránené vo veľmi vysokej miere).

V podstate to znamená, že ľudia by sa nemali navzájom okrádať, napádať (môžu sa brániť) a zabíjať (vražda je porušením vlastníckych práv obete na jej telo). Takže princíp neagresie je vlastne rešpektovanie vlastníckych práv. A slávny libertarián Clint Eastwood to veľmi výstižne zhrnul do jedinej vety: „Všetci nechajú všetkých ostatných na pokoj.“

Čo je NAP – objasnenie prekladu článku od Urzu

Bohužiaľ, vyhľadávanie NAPu na slovenských vyhľadávačoch neprináša(lo) ponuky na relevantné informácie o princípe neagresie. A teda prečo je tento článok len preklad a takmer totožná kópia originálneho článku od autora Urzu?

1. S Urzovou definíciou a objasnením sa dá plne súhlasiť a nedá moc zmysel upravovať skvelú definíciu a jej argumentáciu.
2. Na slovenských vyhľadávačoch doteraz neboli relevantné informácie o NAPe, jedná sa teda o pokus priniesť slovenskú verziu informačného článku o NAPe, aby bol medzi výsledkami vo vyhľadávaniach.
3. Jedná sa o klasický preklad do slovenčiny – zvýšenie prístupnosti k dôležitému konceptu.