Pojem „panpsychizmus“ je odvodený z gréckych slov „pan“, čo znamená „všetko“, a „psyche“, čo znamená „duša“, „myseľ“ alebo „duch“. Doslova sa prekladá ako „všetko má dušu“ alebo „všetko má myseľ“. V širšom výklade je panpsychizmus teória, podľa ktorej všetky objekty vo vesmíre, vrátane ľudí a zvierat, ale aj rastlín a objektov, ktoré zvyčajne zaraďujeme medzi neživé objekty, majú vnútornú alebo psychologickú existenciu.
Každá hmotná entita ako prvok individuálneho vedomia
Zjednodušene, panpsychizmus je presvedčenie, že každá hmotná entita, bez ohľadu na to, aká nepatrná je, obsahuje prvok individuálneho vedomia. V rámci filozofie mysle je panpsychizmus pohľad, podľa ktorého je myseľ alebo atribút podobný mysli základnou a všadeprítomnou vlastnosťou reality. Definuje sa aj ako teória, ktorá predpokladá, že myseľ je základnou vlastnosťou sveta, ktorá preniká vesmírom.
Nemecký filozof a psychológ G. T. Fechner raz napísal o svojej kontemplácii lekna vyhrievajúceho sa na slnku, pričom uvažoval o jeho potenciálnej schopnosti cítiť slnko a vodu. Prikláňal sa k názoru, že príroda by nevytvorila také krásne stvorenie, tak dokonale prispôsobené svojmu prostrediu, len preto, aby bolo predmetom nečinného pozorovania. Predpokladal, že príroda ho navrhla tak, aby si ľalia mohla naplno užívať pôžitok plynúci zo súčasného kúpania sa v slnečnom svetle a vo vode.
Hoci sa to mnohým môže zdať ako poetické kúzlo, Fechner v skutočnosti s veľkým zápalom a vynaliezavosťou obhajoval filozofickú teóriu. Ako napísal americký panpsychológ Josiah Royce: „Tam, kde vidíme anorganickú prírodu zdanlivo mŕtvu, je v skutočnosti vedomý život rovnako isto, ako je v prírode vôbec prítomné nejaké bytie.“ Podobne Herman Lotze navrhol, že všetok pohyb hmoty v priestore možno vysvetliť ako prirodzený prejav vnútorných stavov bytostí, ktoré sa navzájom vyhľadávajú alebo vyhýbajú s pocitom svojej potreby. Navrhol, že celý zmyslový svet je len závojom nekonečnej ríše duševného života.
Hlavné myšlienky panpsychizmu
Vedomie ako základ
Vedomie ako základná a univerzálna vlastnosť, podobná hmote alebo náboju.
Všadeprítomnosť vedomia
Všetko, od častíc až po zložité systémy, má určitú formu vedomia.
Vyhýbanie sa emergencionizmu
Vedomie sa v zložitých systémoch len tak „nevynára“, ale je vždy prítomné.
Problém kombinácie
Ako sa malé vedomé entity spájajú do zložitejších vedomých skúseností?
Stupne vedomia
Rôzne entity majú rôzne stupne alebo typy vedomia.
Vnútorná povaha
Vedomie môže byť vnútornou povahou hmoty, ktorú fyzikálna veda nezachytáva.
Etické dôsledky
Všetko, čo je vedomé, znamená nové etické úvahy.
Druhy panpsychizmu
Existujú rôzne interpretácie, napríklad „kozmopsychizmus“ a „konštitutívny panpsychizmus“.
Panpsychizmus a ďalšie filozofie
Panpsychizmus považuje vedomie za všadeprítomné a základné. Naopak materializmus tvrdí, že všetko je čisto fyzické, a odmieta vedomie ako primárny prvok. Dualizmus považuje myseľ a hmotu za odlišné, zatiaľ čo panpsychizmus ich považuje za vzájomne prepojené. Idealizmus predpokladá, že všetko je mentálne, čo sa zhoduje s panpsychizmom, ktorý kladie dôraz na vedomie, ale líši sa rozsahom.
