Čo je to nativizmus? V širšom zmysle je nativizmus filozofická doktrína, ktorá zastáva názor, že pojmy, mentálne štruktúry a mentálne schopnosti sú skôr vrodené než získané učením. Konkrétne v epistemológii nativizmus predpokladá, že idey sú v našej mysli prítomné od narodenia, čo znamená, že ľudské schopnosti a vývojové procesy sú pevne zakódované od momentu narodenia. Koncepciu vrodených myšlienok možno vystopovať už v Platónových dielach, ale obnovenú pozornosť si získala v 17. a 18. storočí vďaka racionalistickým filozofom, ako boli René Descartes a Gottfried Wilhelm Leibniz. V poslednom čase obhajovali nativizmus významní mentalisti ako Noam Chomsky a Jerry Fodor.
Vrodené pojmy
Fodor tvrdí, že väčšina našich pojmov je vrodená, zatiaľ čo Chomského názor, aj keď menej radikálny, navrhuje, že značná časť našich znalostí prirodzených jazykov je vrodená. Nativistické teórie v oblasti osvojovania si jazyka navrhujú, že jazyk je prirodzeným a základným aspektom ľudskej genetickej výbavy a proces učenia sa jazyka prebieha prirodzene ako súčasť ľudskej skúsenosti. Podľa nativistických teoretikov sa deti rodia s vrodenou schopnosťou pochopiť základné zákony jazyka, čo im umožňuje osvojiť si rodný jazyk bez námahy, dokonca aj bez formálnej výučby.
Nativizmus v politike a politológii
V politike sa nativizmus vo všeobecnosti vzťahuje na politiku, ktorá uprednostňuje záujmy domácich občanov pred prisťahovalcami. Nativizmus ako pojem sa spája najmä s americkou politikou a v západnej Európe sa o ňom hovorí menej často. Jeho pôvod možno vystopovať v polovici 19. storočia v politických hnutiach v Spojených štátoch, najmä v strane Know-Nothing Party. Táto strana vykresľovala katolícku imigráciu z krajín, ako je Nemecko a Írsko, ako významnú hrozbu pre pôvodných protestantských Američanov.
Nativizmus v politike, napr. USA, sa prirodzene objavil v krajine, ktorú formovali migračné vlny a následné reakcie na migráciu.
Zhrnutie a porovnania
Nativizmus tvrdí, že určité zručnosti alebo schopnosti máme vrodené a nie získané skúsenosťou. Táto filozofia je v protiklade s inými názormi. Napríklad empirizmus verí, že poznatky pochádzajú predovšetkým zo zmyslovej skúsenosti. Spochybňuje dôraz nativizmu na vrodené vlastnosti. Konštruktivizmus tvrdí, že žiaci si aktívne vytvárajú vedomosti prostredníctvom skúseností, čím sa opäť líši od nativistického názoru.
Tabula rasa, koncepcia, ktorej zástancom bol John Locke. Predpokladá, že ľudia začínajú ako čistá tabuľa a všetky vedomosti získavajú prostredníctvom skúseností. To rozporuje nativizmus.
Behaviorizmus sa zameriava na pozorovateľné správanie a zdôrazňuje úlohu prostredia pred vrodenými faktormi. Znevažuje vrodené vlastnosti v prospech naučených reakcií. Innatizmus, hoci znie podobne ako nativizmus, sa zameriava predovšetkým na vrodené myšlienky, nie nevyhnutne na zručnosti alebo schopnosti. Neurálna plasticita v neurovede zdôrazňuje schopnosť mozgu reorganizovať sa vytváraním nových nervových spojení. To naznačuje kombináciu vrodených štruktúr a skúsenostného učenia. Pri porovnaní s týmito ideológiami sa dôraz nativizmu na vrodené schopnosti a vedomosti stáva zreteľným.
