Čo znamená komoditný alebo tovarový fetišizmus? Znamená hlboký stupeň odcudzenia, ktorý spôsobujú rámce transakcií v kapitalistickom spoločenstve. Karl Marx ponúka výklad komoditného/tovarového fetišizmu vo svojej základnej práci, knihe „Kapitál“, konkrétne v časti nazvanej „Fetišizmus tovarov a jeho tajomstvo“. Z Marxovho pohľadu je fetiš vnímaný ako entita, ktorej jej vyznávači pripisujú mystické schopnosti.
UPOZORNENIE: Jedná sa o teóriu, ktorá vyplýva z Marxovej teórie nákladovej hodnoty, ktorú ale vyvrátil Carl Menger s teóriou subjektívnej hodnoty. To znamená, že táto teória nemusí byť dosiahnuteľná alebo reálna, ani teoreticky ani prakticky. Tento text je čisto informatívny, a nemá za cieľ prezentovať či podporovať Marxistické myšlienky, či už konkrétne túto alebo iné.
Marxove tvrdenie
Marx tvrdí, že v rámci kapitalistického trhu majú tovary, ktoré sú predmetom výmeny, porovnateľné mystické schopnosti a klamnú samosprávnu povahu. Psychoanalytický výklad fetišizmu je paralelný s týmto pojmom, pričom odkazuje na presvedčenie o očarujúcich vlastnostiach nehmotného objektu. Marxova teória, podobne ako teória psychoanalytika, vychádza z európskeho pohľadu 19. storočia na africké duchovné presvedčenia.
Marxovo skúmanie naznačuje, že tovarový fetišizmus má pôvod v dualistickej povahe vlastnej samotným tovarom a komoditám. Uvažujme o tovare a komoditách, ako o kabáte: má úžitkovú hodnotu (chráni pred vplyvmi počasia) a zároveň výmennú hodnotu (možno ho vymeniť za niečo iné, iný tovar, produkt, službu, komoditu). Pri samotnej výmene na voľnom trhu sa nepozerá na jedinečné vlastnosti kabáta ani na prácu vynaloženú na jeho výrobu ako primárnu hodnotu.
Vzťah výšky mzdy
Podobne aj vzťah založený na výške mzdy, ktorý existuje medzi zamestnávateľom a zamestnancom, nezohľadňuje ich individuálne spoločenské postavenie alebo sociálne väzby. Výsledkom práce vymenenej za mzdu je vytvorenie hodnoty v podobe hmotného produktu, akým je kabát. Zaobchádza sa s ňou však podobne ako s abstraktným tovarom, akoby bola porovnateľná s akýmkoľvek iným tovarom.
Je teda zrejmé, že Marx použil výraz „tovarový fetišizmus“, aby vystihol pohľad na sociálne väzby pod vplyvom výmeny tovarov. Stručne povedané, tovarový fetišizmus naznačuje, že vzťahy sa nevnímajú ako autentické medziľudské interakcie, ale ako vzťahy medzi predmetmi. V tomto scenári sú interakcie nielen sprostredkované objektmi, ale aj jednotlivci sa zúčastňujú na interakcii a sú vnímaní ako objekty. V dôsledku toho sa zdá, že sociálne vlastnosti ľudskej práce sa prejavujú ako nezávislé objekty, zbavené sociálnych väzieb.
Zdanlivé mystické vlastnosti
V tomto kontexte sa produkty práce zdajú vykazovať mystické vlastnosti, ktoré sú odpojené od práce, ktorá ich vytvorila (Naväzuje na teóriu nákladovej hodnoty, ktorú vyvracia teória subjektívnej hodnoty). Vlastnosti práce sa v skutočnosti vnímajú ako vrodené vlastnosti predmetov. George Lukács ďalej rozvinul Marxovu teóriu do širšej teórie reifikácie, kritickej koncepcie v rámci západného marxizmu.
Koncepcia „spoločnosti výjavov“ Guy Deborda aj rané skladby Jeana Baudrillarda o predmetoch nesú významný vplyv teórie tovarového fetišizmu.
