Fatalizmus je predovšetkým presvedčenie, že všetky minulé, súčasné a budúce udalosti už boli vopred určené Bohom alebo inou všemocnou silou, napríklad osudom. V náboženskom kontexte sa fatalizmus niekedy spája s predestináciou, doktrínou, podľa ktorej si Boh vyberie tých, ktorí pôjdu do neba, ešte pred ich narodením.
Logický fatalizmus spočíva na argumente, ktorý sa opiera skôr o logickú nevyhnutnosť než o kauzalitu alebo fyzické okolnosti. Existujú rôzne verzie tohto argumentu, pričom známe príklady uvádzajú Aristoteles a Richard Taylor. Tieto argumenty však v skutočnosti prijíma len malý počet ľudí.
Existencia súboru pravdivých tvrdení
Podstatou logického fatalizmu je predstava, že existuje súbor pravdivých výrokov alebo tvrdení o budúcich udalostiach a tieto pravdy zostávajú v platnosti bez ohľadu na to, kedy boli formulované. Ak je napríklad dnes pravdivé tvrdenie, že zajtra bude námorná bitka, potom z toho logicky vyplýva, že zajtra musí námorná bitka nastať; inak by sa pravdivosť pôvodného tvrdenia zneplatnila.
Tento argument sa vo veľkej miere opiera o princíp bivalencie, ktorý hovorí, že každý výrok je buď pravdivý, alebo nepravdivý. Predpokladá binárny charakter, pričom neponecháva priestor pre medzistav. Prijatie samotného princípu bivalencie je však predmetom diskusie, najmä keď sa uplatňuje na budúce propozície, keďže niektorí tvrdia, že pravdivosť takýchto propozícií môže byť neurčitá.
Požiadavka akceptovať existenciu
Ďalšou výzvou pre logický fatalizmus je požiadavka akceptovať existenciu nadčasovej množiny všetkých propozícií, nezávislej od akéhokoľvek navrhovateľa. Konštruktivisti túto predstavu spochybňujú a tvrdia, že propozície existujú len vtedy, keď ich niekto skonštruuje alebo vyjadrí.
V súhrne sa logický fatalizmus sústreďuje na myšlienku vopred určených udalostí na základe logickej nevyhnutnosti. Jeho argumenty sa opierajú o princípy ako bivalencia a nadčasový súbor propozícií, ktoré nabádajú k neustálym filozofickým diskusiám a kritike.
Zhrnutie a porovnanie s inými filozofiami
Logický fatalizmus tvrdí, že ak je nejaká udalosť logicky pravdivá, potom je jej výskyt nevyhnutný. Tento názor sa odlišuje od rôznych iných filozofií a ideológií. Determinizmus napríklad tvrdí, že každá udalosť je výsledkom predchádzajúcich príčin. Korení v kauzalite, nie v logickej pravde. Slobodná vôľa obhajuje autonómiu nad vlastným konaním. Je v rozpore s nevyhnutnosťou logického fatalizmu. Temporálny fatalizmus, ďalší variant, tvrdí, že čas predurčuje udalosti. Zameriava sa skôr na povahu času než na logickú pravdu. Naproti tomu existencializmus obhajuje osobnú slobodu a voľbu. Odmieta akúkoľvek vopred určenú cestu, či už logikou, alebo akýmikoľvek inými prostriedkami.
Medzitým kompatibilizmus naznačuje, že determinizmus môže koexistovať so slobodnou vôľou. Nachádza strednú cestu, ktorá sa líši od striktného postoja logického fatalizmu. Okrem toho, aj keď predurčenie v náboženskom kontexte môže naznačovať predurčenosť určitých výsledkov, často sa zakladá skôr na božskom nariadení než na logických princípoch. Pri konfrontácii s týmito názormi zreteľne vyniká dôraz logického fatalizmu na nevyhnutnosť založenú na logickej pravde.
