Egalitarizmus – význam, definícia, výhody, nevýhody, riziká

Egalitarizmus je politická filozofia, ktorá zdôrazňuje princíp rovnosti medzi ľuďmi. Samotný pojem rovnosti sa vzťahuje skôr na vzťah, ako napríklad menej ako alebo viac ako, než na konkrétnu kvalitu alebo podstatu. Ak chceme dve veci považovať za rovnaké, musíme určiť spoločné vlastnosti, ktoré majú. Egalitarizmus teda predpokladá, že všetci ľudia majú spoločnú podstatu alebo kvalitu, ktorá zakladá ich rovnosť.

Hoci všetci egalitaristi obhajujú rovnosť, často sa rozchádzajú vo výklade spoločných vlastností ľudí. Ako politická doktrína považuje egalitarizmus rovnosť z hľadiska podmienok, výsledkov, odmien a privilégií za ideálny cieľ spoločenského usporiadania. Základy takéhoto presvedčenia boli náboženské aj svetské. Od zjednodušujúcich hesiel typu „všetci máme rovnaké žalúdky“ až po zložitejšie marxistické tvrdenia o prechode spoločností od zásady „od každého podľa jeho schopností, každému podľa jeho práce“ k zásade „od každého podľa jeho schopností, každému podľa jeho potrieb“.

Kozmopolitný a inkluzívny egalitarizmus

Egalitarizmus je vo svojej podstate kozmopolitný a inkluzívny. Tí, ktorí vnímajú ako rovnocenných len členov svojej vlastnej skupiny, nie sú skutočnými egalitármi. Egalitarizmus je vždy zakorenený v teórii univerzálnej ľudskej pospolitosti. Keďže však takéto univerzálne ľudské vlastnosti definujeme iba veľmi náročne, ich podstatu egalitárski myslitelia často ponechávajú nešpecifikovanú.

...

Napriek tomu každý veriaci v ľudskú rovnosť, musí aj veriť, že všetci ľudia majú nejakú spoločnú podstatu alebo kvalitu. Bez tejto spoločnej vlastnosti rovnosť nemôže existovať. Všetky teórie univerzálnej ľudskej spolupatričnosti patria do jednej z dvoch kategórií. Tie, ktoré veria, že ľudské vlastnosti vyplývajú z prírodných zákonov, a tie, ktoré veria, že tieto vlastnosti sú transcendentné alebo duchovné.

Teórie univerzálnej ľudskej prirodzenosti patria do prvej kategórie, zatiaľ čo viera v transcendentnú iskru základnej ľudskej dôstojnosti patrí do druhej kategórie. V európskom a severoamerickom myslení má naturalistický pohľad na rovnostárstvo korene v starogréckych predstavách o konzistentných, základných zákonitostiach, ktoré riadia všetky veci. Tieto zákonitosti sa vnímajú ako vedecké zákony a ľudská prirodzenosť je v tomto pohľade univerzálna a relatívne nemenná.

Transcendentné predstavy

Transcendentné alebo nadprirodzené predstavy o ľudskej rovnosti sa vyvinuli z monoteistických tradícií. Navrhujú, aby božský stvoriteľ prenikol všetkých ľudí iskrou božskej podstaty. Podľa tejto perspektívy majú všetci ľudia spoločnú schopnosť sebatvorby, schopnosť definovať svoju vlastnú prirodzenosť.

Tieto dve formy egalitarizmu sa rozchádzajú v otázke ľudskej tvárnosti. V naturalistickom pohľade egalitarizmu sa prirodzené vlastnosti, ktoré majú všetci ľudia spoločné, líšia len v obmedzenom rozsahu. Naproti tomu v transcendentnom pohľade egalitarizmu majú všetci ľudia spoločnú schopnosť definovať svoju vlastnú podstatu. V dôsledku toho má naturalistický pohľad na egalitarizmus tendenciu byť konzervatívnejší. A transcendentný pohľad býva zvyčajne liberálnejší alebo progresívnejší.

Súvisiace články Čo je liberalizmus a Čo je progresivizmus

Michal Hudcovič

Šéfredaktor stryko.sk - Informácie zo sveta a zábava, vzdelávanie, nové zaujímavosti a zlepšovanie života.