Otázka, prečo sa pri šteklení smejeme, zaujala v histórii mnoho významných mysliteľov a viedla k vytvoreniu rôznych teórií. Aj v situáciách, ktorých obsah nie je vo svojej podstate humorný, sa často mimovoľne smejeme. Prečo teda dochádza k tejto zvláštnej reakcii?
Pri dotyku našej pokožky, najmä jej najvrchnejšej vrstvy známej ako epiderma, sa aktivujú nervové zakončenia, ktoré sú rozmiestnené po celom našom tele. Tieto nervové zakončenia sú špecializované na detekciu rôznych typov dotykových vnemov vrátane ľahkých dotykov a tlaku. Keď sú stimulované, spustia prenos elektrických signálov cez náš nervový systém do mozgu.
Za šteklenie môže mozog
Za spracovanie pocitov šteklenia sú zodpovedné predovšetkým dve špecifické oblasti mozgu. Prvou je somatosenzorická kôra, oblasť nachádzajúca sa v temennom laloku. Somatosenzorická kôra analyzuje a interpretuje dotykové signály a poskytuje nám pocit, kde a ako sa nás niekto dotýka. Druhou oblasťou je predná cingulárna kôra, ktorá sa nachádza v čelnom laloku. Táto oblasť sa podieľa na spracovaní emócií a je zodpovedná za vytváranie príjemných pocitov spojených s šteklením.
Je zaujímavé, že smiech pri šteklení zahŕňa aj aktiváciu hypotalamu, dôležitej štruktúry nachádzajúcej sa hlboko v mozgu. Konkrétne sa počas šteklenia aktivuje ventromediálny hypotalamus. Táto oblasť hypotalamu je spojená s rôznymi funkciami vrátane emocionálnych reakcií a očakávania príjemných aj bolestivých pocitov. Jeho aktivácia počas šteklenia naznačuje, že zohráva úlohu v našej reakcii na tento jedinečný podnet.
Pocit šteklenia ako obranný mechanizmus
Vedci navrhli, že smiech pri šteklení, najmä v citlivých oblastiach, ako sú podpazušie, hrdlo a chodidlá, slúži ako obranný mechanizmus. Predpokladá sa, že je to prirodzená reakcia naznačujúca podriadenie sa agresorovi a snaha o uvoľnenie napätej situácie. Štipkanie v týchto oblastiach môže vyvolať kombináciu pocitov, ktoré môžu vyvolať pocit zraniteľnosti a bezmocnosti, čo vyvoláva smiech ako submisívnu reakciu.
Zatiaľ čo smiech je bežne pozorovaný počas šteklenia inými, je zaujímavé, že väčšina jednotlivcov nezažíva rovnaký smiech, keď sa pokúšajú štekliť sami seba. Tento jav možno pripísať úlohe mozočku, štruktúry nachádzajúcej sa v zadnej časti mozgu. Mozoček sa podieľa na koordinácii pohybu a zohráva kľúčovú úlohu pri rozlišovaní dotyku iniciovaného samým sebou od vonkajšieho dotyku. Rozpozná, že dotyk spôsobujeme sami sebe, a preto mozog neinterpretuje hmatový signál ako šteklenie, čím tlmí reakciu smiechu.
Smiech vyvolaný šteklením je fascinujúcim aspektom ľudského správania. Aktivácia špecifických oblastí mozgu vrátane somatosenzorickej kôry, prednej cingulárnej kôry a ventromediálneho hypotalamu prispieva k príjemnej a submisívnej povahe tejto reakcie. Okrem toho zapojenie mozočku pomáha vysvetliť, prečo sebapoškrabávanie nevyvoláva rovnakú reakciu smiechu. Presné mechanizmy za šteklivým smiechom stále skúmame. Je jasné, že ide o súhru medzi naším mozgom, nervami a emóciami.
