Riešenie tohto problému z niekoľkých rôznych uhlov pohľadu.
Ak máte na mysli „hviezdy na oblohe“ v zmysle „je noc a ja sa pozerám hore a vidím hviezdy“, potom je odpoveď „s najväčšou pravdepodobnosťou všetky tie hviezdy stále existujú“. Voľným okom môžeme vidieť len hviezdy, ktoré sú vzdialené približne 4000 svetelných rokov, čo znamená, že tie hviezdy vidíme tak, ako boli nanajvýš pred 4000 rokmi. Iste, pre človeka je to dlhá doba. Ale pre hviezdu je to nič. Hviezdy horia (nie, v skutočnosti nehoria, je to jadrová fúzia, ale my tomu hovoríme horenie) miliardy rokov, 4000 rokov je pre ne len mihnutie. Je pravdepodobné, že všetky tieto hviezdy stále existujú.
Ak máte na mysli otázku „či existuje hromada hviezd, ktoré videl James Webb (alebo iné teleskopy) a ktoré už neexistujú“, odpoveď znie „áno“. Ale zároveň existuje aj kopa nových hviezd, ktoré sa zrodili a ktoré nevidia. Ktorý z týchto procesov teda vyhráva? Predpokladá sa, že v našej galaxii stále víťazí tvorba hviezd a v skutočnosti Mliečna dráha každoročne získava nové hviezdy. V niektorých iných galaxiách vznikajú hviezdy ešte rýchlejšie ako u nás a v iných pomalšie. Nie sme si istí, či v celom vesmíre, na ktorú stranu je rovnováha naklonená. Ale celkový počet hviezd je dnes pravdepodobne dosť blízky počtu, ktorý môžeme vidieť pomocou teleskopov.
Vieme však, ktorým smerom sa rovnováha nakloní v budúcnosti. Ukázalo sa, že vrchol tvorby hviezd bol pred viac ako 11 miliardami rokov a my sme klesli približne na 3 % tohto vrcholu.
