Transhumanizmus je filozofická a vedecká ideológia, ktorá podporuje využívanie existujúcich a vyvíjaných technológií na zlepšenie ľudských schopností a zlepšenie ľudského života. Patrí sem využívanie genetického inžinierstva, kryoniky, umelej inteligencie a nanotechnológií.
Stúpenci transhumanizmu predpokladajú budúcnosť, v ktorej sa tieto technológie budú zodpovedne využívať na spomalenie, zastavenie alebo dokonca odstránenie procesu starnutia. To by následne viedlo k výraznému predĺženiu ľudskej dlhovekosti a zlepšeniu našich kognitívnych a zmyslových schopností.
Transhumanistické hnutie predpokladá, že ľudia sa vyvinú vo vyspelý druh so zvýšenými schopnosťami, ktorý prekoná súčasné ľudské limity a dosiahne posthumánny stav. Pojem „transhumanizmus“ zviditeľnil anglický biológ a filozof Julian Huxley vo svojej rovnomennej eseji z roku 1957.
Predbehnutie prirodzenej evolúcie
Huxley navrhol, že spoločenské inštitúcie by teraz mohli pomôcť pri zdokonaľovaní a zlepšovaní ľudského druhu a predbehnúť prirodzenú evolúciu. Zameral sa predovšetkým na pokrok v ľudskom živote prostredníctvom spoločenských a kultúrnych zmien. Túto myšlienku prekonania vlastných limitov ľudstva následne prijalo začínajúce transhumanistické hnutie.
Transhumanistické hnutie sa sústredilo okolo významných vedeckých objavov, ako sú počítačové technológie, cestovanie do vesmíru a úspešná kryokonzervácia ľudských vajíčok a embryí. V 80. rokoch 20. storočia sa novozaložené transhumanistické organizácie a myšlienkové školy zasadzovali za predlžovanie života, kryoniku, vesmírnu kolonizáciu a futurizmus, pričom futurizmus je štúdium súčasných trendov s cieľom predvídať, plánovať a ovplyvňovať možné výsledky.
V roku 1986 napísal americký inžinier K. Eric Drexler knihu „Engines of Creation“ (Motory stvorenia), v ktorej sa zaoberal budúcimi aplikáciami nanotechnológií a molekulárnej výroby. Spolu s americkou výskumníčkou Christine L. Petersonovou Drexler založil aj inštitút Foresight Institute, ktorý sa zasadzuje za bezpečné uplatňovanie nanotechnológií a bioinžinierstva.
Transhumanistický manifest
V 80. rokoch 20. storočia vydala dynamický transhumanistický manifest a transhumanistické umelecké vyhlásenie aj americká konceptuálna umelkyňa Natasha Vita-More. Predstavovala budúcnosť, v ktorej sa estetika spája s vedou a technológiou s cieľom obohatiť zmyslové zážitky a zlepšiť a predĺžiť ľudský život.
Medzi ďalšie významné osobnosti transhumanistického hnutia patrili americký filozof James Hughes a kanadský robotik rakúskeho pôvodu Hans Moravec. V 90. rokoch 20. storočia sa objavil extropianizmus. Išlo o libertariánsku doktrínu obhajujúcu prekonávanie ľudských obmedzení prostredníctvom technológie, ktorá sa stala významným aspektom transhumanistického hnutia.
Britský filozof Max More spolu s americkým filozofom a právnikom Tomom W. Bellom založili začiatkom desaťročia Extropy Institute. Bell vytvoril pojem „extropia“ ako protiklad k entropii, čím zdôraznil proaktívny, individualistický prístup hnutia k rozširovaniu ľudského potenciálu.
Svetová transhumanistická asociácia (WTA)
V roku 1998 švédsky filozof Nick Bostrom a britský filozof David Pearce založili Svetovú transhumanistickú asociáciu (WTA), medzinárodnú organizáciu propagujúcu transhumanizmus ako seriózny akademický odbor. WTA sa v roku 2008 premenovala na Humanity Plus a predstavila jednotnejšiu a rozmanitejšiu víziu transhumanizmu, ktorá zahŕňala myšlienkové prúdy z Extropy Institute (ktorý zanikol v roku 2006) aj z WTA. Podporovala bezpečné a etické využívanie technológií na rozšírenie ľudských schopností.
Stojí za zmienku, že transhumanizmus získal ďalšiu podporu od magnátov zo Silicon Valley, ako sú spoluzakladateľ spoločnosti Google Larry Page, Jeff Bezos z Amazonu a Elon Musk z Tesly. V roku 2013 Page založil spoločnosť Calico Life Sciences LLC, ktorá sa venuje predlžovaniu ľudského života prostredníctvom pokročilých technológií.
Snaha o zvrátenie starnutia
Začiatkom roka 2022 Bezos (zakladateľ spoločnosti Amazon) okrem iných investorov vložil 3 miliardy dolárov do biotechnologickej spoločnosti Altos Labs, ktorá sa snaží zvrátiť starnutie a choroby. Musk založil v roku 2002 spoločnosť SpaceX s ambíciou založiť ľudské kolónie na Mesiaci a Marse. V roku 2016 spustil spoločnosť Neuralink, ktorá má vytvoriť implantovateľné mozgové čipy.
V júli 2022 spoločnosť Synchron, ktorá vyrába mozgové čipy, oznámila úspešnú implantáciu čipu do mozgu pacienta s amyotrofickou laterálnou sklerózou (ALS) v Spojených štátoch. Čip bol skonštruovaný tak, aby ťažko ochrnutým pacientom umožnil ovládať digitálne komunikačné zariadenia iba pomocou myšlienok.
