Realizmus vo filozofii sa týka presvedčenia, že existencia akéhokoľvek hmatateľného objektu je vo vonkajšom svete nezávislá od ľudskej mysle. Inými slovami, realizmus tvrdí, že to, čo vnímame, je hmatateľné a existuje v hmatateľnej fyzickej realite. Napríklad strom, ktorý vidím voľným okom, nie je len abstraktný pojem vyvolaný v mojej mysli, ako by mohli tvrdiť idealisti. Javor v skutočnosti existuje vo fyzickom svete a má svoje vlastnosti, napríklad pevnosť a hrúbku. Jeho existencia nie je závislá od niekoho vnímania. Je teda hmatateľný a reálny.
Tento názor stojí v protiklade k nominalizmu, ktorý tvrdí, že univerzálie neexistujú nezávisle od partikúl. Naopak, realizmus tvrdí, že univerzálie aj partikuly existujú nezávisle od seba. V metafyzike sa „partikuly“ vzťahujú na konkrétne časopriestorové entity alebo objekty, ako napríklad strom alebo kniha. Pojem „individuality“ sa často používa zameniteľne s pojmom „partikuly“. Jednou z charakteristických vlastností partikúl je, že nemôžu existovať na viac ako jednom mieste súčasne. Napríklad konkrétny strom, ktorý zaberá určitý čas a priestor, nemôže existovať súčasne v inom čase a priestore.
Na druhej strane „univerzálie“ predstavujú vlastnosti alebo charakteristiky vlastné konkrétnemu časopriestorovému objektu, napríklad farba alebo tvrdosť. Napríklad vlastnosť belosti v knihe sa môže prejaviť aj v belosti šiat alebo papiera.
Vedci v oblasti filozofie pripisujú Aristotelovi zásluhu na popularizácii realizmu, keď sa postavil proti Platónovmu idealizmu a tvrdil, že realita existuje vo vnímateľnom svete, ktorý možno spoznať prostredníctvom skúsenosti. Ako možno pozorovať, bol to práve Aristoteles, kto položil základnú štruktúru realizmu a umožnil jeho začlenenie do iných disciplín, ako je umenie a politika.
