Neo-impresionizmus sa vzťahuje na hnutie vo francúzskom maliarstve na konci 19. storočia, ktoré bolo reakciou na empirický realizmus impresionizmu. Konkrétne sa vzťahuje na postimpresionistické diela Georgesa Seurata, Paula Signaca a ich nasledovníkov, ktorí sa inšpirovali optickou teóriou a na dosiahnutie efektu svetla maľovali pomocou malých priľahlých škvŕn základných farieb.
Zatiaľ čo impresionistickí maliari spontánne zachytávali prírodu prostredníctvom prchavých farebných a svetelných efektov, neoimpresionisti využívali vedecké princípy svetla a farieb na vytváranie kompozícií s prísnou formalizáciou. Táto technika je známa ako divizionizmus, ktorý má pôvod v opisoch Seuratovej maliarskej metódy, pri ktorej sa na plátno nanášali kontrastné pigmentové bodky.
Usporiadanie farebných bodov, vypočítané na základe optickej vedy, malo za cieľ, aby ich sietnica vnímala ako jeden odtieň. Celé plátno bolo pokryté týmito bodkami, ktoré definovali formu bez použitia línií a zaliali všetky objekty žiarivým, intenzívnym svetlom. Na každom obraze sa nachádzali bodky rovnakej veľkosti, ktoré harmonizovali s celkovou veľkosťou obrazu.
Na rozdiel od hmlistých foriem impresionizmu sa neoimpresionistické diela vyznačovali pevnosťou, jasnosťou a zjednodušenými kompozíciami, ktoré odhaľovali starostlivo komponované vzťahy medzi prvkami. Hoci kvalita svetla zostala brilantná ako v impresionizme, celkový efekt vyjadroval pohyblivú a harmonickú monumentalitu – kryštalizáciu prchavého svetla spojeného s impresionizmom.
Signacove neskoršie diela vykazovali rastúcu spontánnosť v používaní divizionistickej techniky, ktorá sa zhodovala s jeho poetickou citlivosťou. Na druhej strane Seurat naďalej pristupoval k štúdiu obrazových a technických problémov teoretickejším spôsobom, pričom sa sústredil na redukciu výrazových vlastností farby a formy na vedecké vzorce.
V 90. rokoch 19. storočia začal vplyv neoimpresionizmu klesať. Zohral však významnú úlohu pri formovaní raného štylistického a technického vývoja viacerých umelcov na konci 19. a začiatku 20. storočia vrátane Vincenta van Gogha, Paula Gauguina, Henriho Toulouse-Lautreca a Henriho Matissa.
