Kognitivizmus ako teória učenia sa zameriava na to, ako myseľ prijíma, organizuje, ukladá a vyhľadáva informácie. Myseľ sa považuje za procesor informácií podobný počítaču. V dôsledku toho sa kognitivizmus zaoberá vnútornými duševnými procesmi a pri pochopení učenia ide nad rámec pozorovateľného správania.
Kognitivisti zdôrazňujú, že učiaci sa aktívne podieľajú na spracovaní informácií. Zaoberajú sa obsahom vedomostí aj procesom ich získavania. Kognitivisti, podobne ako behavioristi, síce pozorujú zmeny v správaní, ale považujú ich za prejav kognitívnej činnosti učiaceho sa.
Táto teória vznikla ako reakcia na behaviorizmus a uznanie získala v 50. rokoch 20. storočia. Kognitivisti nesúhlasili s behavioristami a verili, že učenie zahŕňa viac než len jednoduchú reakciu na podnety. Zdôrazňovali význam myslenia v procese učenia.
K rozvoju kognitivistickej teórie učenia prispelo niekoľko výskumníkov vrátane Brunera, Vygotského a Blooma. Významný vplyv mala aj Piazzova práca. Podľa kognitivistov sa poznatky konštruujú ako symbolické mentálne konštrukty alebo schémy. Keď sa schémy učiaceho sa zmenia alebo rozšíria, dochádza k učeniu.
V kognitivizme existujú kľúčové princípy, ktoré majú vplyv na vyučovanie:
1. Učenie je proces organizovania informácií do konceptualizovaných modelov. Preto by mali byť inštrukcie usporiadané, zoradené a prezentované spôsobom, ktorý je pre učiaceho sa zmysluplný a zrozumiteľný.
2. Pri budovaní schém v mozgu zohráva kľúčovú úlohu uchovávanie a zapamätanie si.
3. Pamäť je podporovaná organizovaním osvojovaného materiálu.
4. Učitelia by mali poskytovať nástroje, ktoré pomáhajú žiakom efektívne spracúvať informácie.
Uplatňovaním týchto zásad môžu pedagógovia vytvoriť prostredie, ktoré podporuje zmysluplné učenie a uľahčuje kognitívne procesy žiakov.