Ideológia zahŕňa súbor vedome alebo nevedome zastávaných myšlienok, presvedčení a postojov, ktoré odrážajú alebo formujú chápanie alebo nesprávne chápanie sociálneho a politického sveta. Hoci sa tradične spája s ekonomickými, politickými alebo náboženskými teóriami a politikami, v poslednom čase tento pojem získal odsudzujúci nádych. Je dôležité si uvedomiť, že ideológia slúži na odporúčanie, ospravedlnenie alebo schválenie kolektívneho konania zameraného na zachovanie alebo zmenu politických postupov a inštitúcií.
Pojem ideológia sa delí na dva hlavné významy, ktoré sú často nezlučiteľné. Prvý zmysel je pejoratívny a vzťahuje sa na deformované politické myslenie, ktoré posilňuje určité vzťahy nadvlády. V tomto kontexte ideológia slúži ako kritický pojem na demaskovanie takýchto deformácií. Druhý význam nie je pejoratívny a vzťahuje sa na rôzne skupiny kultúrnych symbolov a ideí, ktoré ľudia používajú na vnímanie, chápanie a hodnotenie sociálnej a politickej reality. Tieto rodiny zohrávajú významnú mapovaciu a integračnú úlohu, často v rámci systému.
Rozdelenie ideológií
V rámci tejto širšej kategórie existuje hlavné rozdelenie. Niektorí analytici tvrdia, že štúdium ideológie môže byť nehodnotiace, zamerané na zisťovanie vedeckých faktov o tom, ako politické presvedčenia odrážajú sociálny svet a vedú ľudí ku konkrétnym činom. Iní tvrdia, že ideológia vnáša do konceptualizácií sociálneho sveta politicky hodnotovo zaťažené významy, ktoré sú vo svojej podstate neurčité. Preto považujú ideológiu za prostriedok konštruovania, a nie za odraz sveta. Táto perspektíva sa vzťahuje aj na interpretácie, ktoré uskutočňujú samotní analytici ideológie.
Pojem „ideológia“ vznikol vo francúzštine ako „idéologie“ v období Francúzskej revolúcie. Zaviedol ho filozof Antoine-Louis-Claude Destutt de Tracy ako stručný termín pre svoju vedu o ideách, o ktorej tvrdil, že ju prevzal z epistemológie filozofov ako John Locke a Étienne Bonnot de Condillac, ktorí považovali ľudské poznanie za poznanie ideí. De Tracy bol však viac zaviazaný anglickému filozofovi Francisovi Baconovi, ktorého si spolu s predchádzajúcimi francúzskymi osvietenskými filozofmi vážil.
Baconove hlásanie
Bacon hlásal, že cieľom vedy nie je len rozšíriť ľudské poznanie, ale aj zlepšiť život ľudí na Zemi. Práve toto spojenie programových cieľov s intelektuálnymi snahami odlišovalo de Tracyho ideológiu od vysvetľujúcich teórií, systémov alebo filozofií. Veda o ideách mala poslanie. Jej cieľom bolo slúžiť ľuďom. A dokonca ich zachrániť tým, že odstráni z ich mysle predsudky a pripraví ich na zvrchovanosť rozumu.
Ideológia teda od svojho vzniku niesla silný emotívny nádych. Napriek tomu, že de Tracy mal v úmysle, aby bola neutrálnym odborným termínom. Jeho hlboká náklonnosť k vede o ideách a vysoká morálna hodnota a cieľ, ktoré jej pripisoval, dodávali slovu „ideológia“ silne oslavný charakter. Naopak, keď Napoleon spojil tento termín s tým, čo považoval za najodpornejšie aspekty revolučného myslenia, vdýchol mu nesúhlas a nedôveru. Odvtedy prevzala „ideológia“ dvojakú úlohu ako termín hodný chvály aj hanlivý. A to nielen vo francúzštine, ale aj v nemčine, angličtine, taliančine a ďalších jazykoch na celom svete prostredníctvom prekladu alebo transliterácie.
