Ideológia – význam, definícia, výhody, nevýhody, riziká

Ideológia zahŕňa súbor vedome alebo nevedome zastávaných myšlienok, presvedčení a postojov, ktoré odrážajú alebo formujú chápanie alebo nesprávne chápanie sociálneho a politického sveta. Hoci sa tradične spája s ekonomickými, politickými alebo náboženskými teóriami a politikami, v poslednom čase tento pojem získal odsudzujúci nádych. Je dôležité si uvedomiť, že ideológia slúži na odporúčanie, ospravedlnenie alebo schválenie kolektívneho konania zameraného na zachovanie alebo zmenu politických postupov a inštitúcií.

Pojem ideológia sa delí na dva hlavné významy, ktoré sú často nezlučiteľné. Prvý zmysel je pejoratívny a vzťahuje sa na deformované politické myslenie, ktoré posilňuje určité vzťahy nadvlády. V tomto kontexte ideológia slúži ako kritický pojem na demaskovanie takýchto deformácií. Druhý význam nie je pejoratívny a vzťahuje sa na rôzne skupiny kultúrnych symbolov a ideí, ktoré ľudia používajú na vnímanie, chápanie a hodnotenie sociálnej a politickej reality. Tieto rodiny zohrávajú významnú mapovaciu a integračnú úlohu, často v rámci systému.

Rozdelenie ideológií

V rámci tejto širšej kategórie existuje hlavné rozdelenie. Niektorí analytici tvrdia, že štúdium ideológie môže byť nehodnotiace, zamerané na zisťovanie vedeckých faktov o tom, ako politické presvedčenia odrážajú sociálny svet a vedú ľudí ku konkrétnym činom. Iní tvrdia, že ideológia vnáša do konceptualizácií sociálneho sveta politicky hodnotovo zaťažené významy, ktoré sú vo svojej podstate neurčité. Preto považujú ideológiu za prostriedok konštruovania, a nie za odraz sveta. Táto perspektíva sa vzťahuje aj na interpretácie, ktoré uskutočňujú samotní analytici ideológie.

Pojem „ideológia“ vznikol vo francúzštine ako „idéologie“ v období Francúzskej revolúcie. Zaviedol ho filozof Antoine-Louis-Claude Destutt de Tracy ako stručný termín pre svoju vedu o ideách, o ktorej tvrdil, že ju prevzal z epistemológie filozofov ako John Locke a Étienne Bonnot de Condillac, ktorí považovali ľudské poznanie za poznanie ideí. De Tracy bol však viac zaviazaný anglickému filozofovi Francisovi Baconovi, ktorého si spolu s predchádzajúcimi francúzskymi osvietenskými filozofmi vážil.

...

Baconove hlásanie

Bacon hlásal, že cieľom vedy nie je len rozšíriť ľudské poznanie, ale aj zlepšiť život ľudí na Zemi. Práve toto spojenie programových cieľov s intelektuálnymi snahami odlišovalo de Tracyho ideológiu od vysvetľujúcich teórií, systémov alebo filozofií. Veda o ideách mala poslanie. Jej cieľom bolo slúžiť ľuďom. A dokonca ich zachrániť tým, že odstráni z ich mysle predsudky a pripraví ich na zvrchovanosť rozumu.

Ideológia teda od svojho vzniku niesla silný emotívny nádych. Napriek tomu, že de Tracy mal v úmysle, aby bola neutrálnym odborným termínom. Jeho hlboká náklonnosť k vede o ideách a vysoká morálna hodnota a cieľ, ktoré jej pripisoval, dodávali slovu „ideológia“ silne oslavný charakter. Naopak, keď Napoleon spojil tento termín s tým, čo považoval za najodpornejšie aspekty revolučného myslenia, vdýchol mu nesúhlas a nedôveru. Odvtedy prevzala „ideológia“ dvojakú úlohu ako termín hodný chvály aj hanlivý. A to nielen vo francúzštine, ale aj v nemčine, angličtine, taliančine a ďalších jazykoch na celom svete prostredníctvom prekladu alebo transliterácie.

Viacero ideológií podrobne skúmame TU.

Strýko

Strýko ti so všetkým pomôže a poradí. Prináša informácie zo sveta a rád ti pomôže. Poradí ti s nudou, učením, prezradí zaujímavosti a dá ti možnosť zlepšiť svoj život.