Fauvizmus je umelecké hnutie a štýl, ktorý sa objavil na začiatku 20. storočia a znamenal začiatok avantgardných hnutí vo Francúzsku. Fauvizmus, ktorý kritik Louis Vauxcelles po výstave Salon d’Automne v roku 1905 nazval „divokými šelmami“, sa odpútal od impresionizmu a tradičných metód vnímania. Fauvistickí umelci vyjadrovali svoju spontánnu a subjektívnu reakciu na prírodu prostredníctvom odvážnych ťahov štetcom a žiarivých farieb priamo z tuby.
- Hnutie zo začiatku 20. storočia.
- Výrazné, živé farby.
- Neprirodzené používanie farieb.
- Dôraz na subjektívne vnímanie.
- Kľúčoví umelci: Henri Matisse, André Derain.
- Odklon od akademických tradícií.
- Emocionálne a expresívne.
Fauvizmus ako pokračovanie impresionizmu
Fauvistickí umelci boli v istom zmysle pokračovaním impresionistov, keďže obaja maľovali priamo z prírody. Niekedy sa spájajú s postimpresionizmom, ale na rozdiel od impresionistov sa fauvisti sústredili na zachytenie emócií svojich objektov. Ich diela často zahŕňali portréty, krajiny a akty, pričom zvýrazňovali farby a tóny prírody a zároveň dodržiavali vedecké teórie farieb.
Umelecké smery
Fauvizmus zahŕňal rôzne umelecké smery, ktoré mu predchádzali, a čerpal vplyvy od nemeckého expresionizmu po neoimpresionizmus. Jednou z najvýznamnejších osobností spojených s fauvizmom je Henri Matisse, ktorého diela zostávajú v rámci tohto hnutia ikonické. Matisse, inšpirovaný umelcami ako Gauguin, Van Gogh a Cézanne, posunul umenie bližšie k abstrakcii.
Fauvizmus ako vývoj modernistického umenia
Fauvizmus, považovaný za zásadný a prechodný moment vo vývoji modernistického umenia, vydláždil cestu ďalším vplyvným štýlom 20. storočia. André Derain pokračoval vo vývoji neoklasicistického štýlu, zatiaľ čo Georges Braque, kedysi fauvistický umelec, spolupracoval s Pablom Picassom na vytvorení kubizmu.
Charakteristické črty fauvizmu, ktoré sa vyznačujú výraznými farbami a rozhodnou prácou so štetcom, majú nadčasovú a zároveň inovatívnu kvalitu. Aj dnes umelci naďalej využívajú tieto prvky na vytváranie živých umeleckých diel. Či už prostredníctvom blokových gestických ťahov štetca, sýtych farieb alebo obnovenej perspektívy, ducha fauvizmu možno rozpoznať a oceniť v súčasnom svete umenia.
Porovnanie fauvizmu a minimalizmu
Fauvizmus a minimalizmus sú síce v mnohých aspektoch odlišné, ale obe tieto hnutia zanechali nezmazateľné stopy v dejinách umenia. Fauvizmus vznikol na začiatku 20. storočia a je známy pre výrazné farby, ktoré nie sú viazané na hranice reprezentatívnosti. Fauvistickí umelci, ako napríklad Henri Matisse a André Derain, uprednostňovali emócie a subjektívne vnímanie. Vykresľovali scény vo výbušných paletách, ktoré sa často vymykali naturalistickému zobrazeniu. Tento surový, takmer neskrotný prístup k farbám bol vyhlásením slobody od akademických tradícií tej doby.
Minimalizmus sa presadil v 60. a 70. rokoch 20. storočia a snažil sa naopak zredukovať umenie na jeho základné prvky. Teda žiadne prebytky a ornamenty. Minimalistickí umelci, ako napríklad Donald Judd a Agnes Martinová, kládli dôraz na jednoduchosť, jasnosť a čistotu. Často používali opakujúce sa formy a obmedzenú paletu farieb. Fauvizmus sa vyžíval v divokej a emotívnej sile farieb, minimalizmus sa zaoberal meditatívnou a kontemplatívnou podstatou formy a priestoru. Obe hnutia vo svojich odchýlkach od predchádzajúcich noriem zdôrazňujú expanzívne možnosti umeleckého vyjadrenia a neustály vývoj vizuálneho jazyka.
Náš celý článok o umeleckom a filozofickom minimalizme.
