Čo je altruizmus? Altruizmus v širšom ponímaní znamená nezištný záujem o iných ľudí. Zahŕňa konanie z úprimnej túžby pomôcť, a nie z pocitu povinnosti alebo záväzku z dôvodu lojality, náboženského presvedčenia alebo iných dôvodov. Altruizmus sa vyznačuje konaním, ktoré prospieva blahu iných.
V širšom filozofickom zmysle altruizmus zahŕňa konanie výlučne v prospech iných bez toho, aby za to očakával osobný prospech. Zahŕňa širokú škálu správania, od obetovania vlastného života na záchranu iných, darovania peňazí na charitu alebo dobrovoľníckej práce vo vývarovni až po jednoduché podržanie dverí cudziemu človeku.
Dôsledok altruistického správania
Altruistické správanie je často podnietené tým, že sme svedkami toho, ako sa iní ocitli v ťažkej situácii a pociťujeme empatiu a úprimnú túžbu pomôcť. Medzi filozofmi a psychológmi však prebieha diskusia o existencii skutočného altruizmu a o tom, ako ho možno pozorovať alebo zistiť.
Podstata sporu spočíva v určení, či sú motivácie človeka skutočne altruistické, alebo či z nich má nejaký osobný prospech. Mnohí jednotlivci, ktorí sa zapájajú do pomoci iným, uvádzajú pocit naplnenia a zlepšenia životnej pohody, čo vyvoláva otázky o čisto nezištnej povahe ich konania.
Či už je sebecký alebo naozaj nezištný
Bez ohľadu na to, či je altruizmus sebecký alebo nezištný, konanie v prospech druhých má veľký význam. Altruistické impulzy a správanie zohrávajú významnú úlohu pri podpore súdržnosti a spolupráce v rodinách a sociálnych skupinách, čo im umožňuje prosperovať a harmonicky fungovať.
Jednotlivci, ktorí vychádzajú v ústrety druhým, často dostávajú rôzne formy odplaty vrátane nehmotných odmien, ako je obdiv a úcta, alebo dokonca neskoršiu materiálnu podporu. Altruistické tendencie a opätovanie láskavých skutkov zabezpečujú, že všetci členovia úzkeho spoločenstva majú v prípade potreby podporu.
Rozlišovanie altruizmu a súcitu
Je dôležité rozlišovať altruizmus od súcitu, hoci tieto pojmy spolu súvisia. Súcit zahŕňa schopnosť vnímať bolesť a šťastie druhých a úprimnú starostlivosť o ich blaho. Keď sme svedkami toho, že niekto prežíva smútok alebo stratu, vcítime sa do jeho bolesti. A naopak, keď sa im dostane pomoci a opäť nájdu radosť, máme sklon podieľať sa na ich šťastí. Súcit zahŕňa empatiu, pochopenie a zdieľanie emócií druhých.
Súcit zahŕňa aj pocit motivácie pomáhať druhým jednoducho preto, že chceme, aby prežívali blaho. V tomto zmysle možno súcit považovať za hnaciu silu altruizmu. Prostredníctvom altruizmu konáme veľkoryso a nezištne, aby sme pomohli iným bez toho, aby sme za to očakávali nejaký osobný prospech.
